Útoky ad hominem, whataboutism, neadekvátna generalizácia: Ako v debate reagovať na manipulatívne techniky oponenta?

Snažíte sa rozumne argumentovať a diskutovať tak, aby ste našli s oponentom spoločné riešenie a konsenzus? Snažíte sa viesť rozhovor slušne s dôrazom na logické argumenty? Blahoželáme vám, zachovávate kritériá konzistentnej argumentácie. Ako ale máte diskutovať s ľuďmi, ktorí pravidlá logického dôkazu schválne porušujú? 

.   

©Handelsblatt

V skutočnosti, nemusíte byť novinár, aby ste sa s niečím takým stretli. Vyjadríte názor na nejakú tému a reakciou je útok na vašu osobu, bezdôvodné odvolávanie sa na autority, ktoré majú rovnaký názor, alebo zvýraznenie iného problému. Všetky tieto manipulatívne techniky majú za cieľ zdiskreditovať váš argument. Je ale možné sa proti tomu nejakým spôsobom brániť?

Na začiatok je dôležité rozpoznať, že váš názorový oponent v rozhovore používa manipulatívne techniky. Predstavíme vám preto najčastejšie argumentačné fauly, pomocou ktorých vás chce váš protivník v diskusií „potopiť“.

Útok „ad hominem“

Protivník začne útočiť na vaše reálne alebo vymyslené nedostatky, namiesto aby vám vysvetlil svoje stanovisko. Cieľom taktiky ad hominem je zdiskreditovať protistranu a spochybniť jej argumenty. Útok ad hominem môžeme často vidieť v online debatách. Využívajú ho hlavne tzv. trollovia, ktorí chcú očiernením oponenta očierniť aj jeho tvrdenia. Príkladom útoku ad hominem je : “Stačí mi keď sa pozriem na fotku na tvojom profile a je mi jasné, prečo trepeš také nezmysly”.

Neadekvátna generalizácia

Neadekvátnou generalizáciou myslíme situáciu, keď diskutér z malej a štatisticky bezvýznamnej vzorky vyvodzuje všeobecne platné závery na celú skupinu. Ukážku neadekvátnej generalizácie môžeme vidieť v reakcií:

A: Člen politickej strany XY bol obvinený z brania úplatkov. 

B: Tak vidíš všetci politici sú skorumpovaní.

Slamený panák (skreslenie a prekrútenie tvrdení oponentov)

V tomto argumentačnom klame väčšinou ide o preháňanie tvrdení oponentov, aby sa zdalo, že zastávajú extrémne stanoviská, a následne sa proti nim ľahšie argumentovalo. 

A: Myslím si, že by sme mali mať právo byť chránení pred nenávistnými prejavmi na sociálnych sieťach.

B:Takže ty by si chcel zaviesť cenzúru. Takí ako ty sú pre našu slobodu nebezpečnejší než nacisti.

Whataboutism (úhybný manévr či falešná stopa)

Whataboutism je založený na tom, že namiesto reakcie na váš argument oponent poukáže na iný problém, aby sa zabudlo na váš argument.


A: Je hrozné, že v Česku a na Slovensku i v 21. storočí dochádza k útokom na ľudí s inou farbou pleti.

B: No a čo, pozri sa čo robia tí islamskí teroristi vo svete?

 

Bezdôvodné odvolávanie sa na autority 

S bezdôvodným odvolávaním sa na autority sa môžeme stretnúť pri téme povinného očkovania. Zástancovia a odporcovia sa odvolávajú na tvrdenia lekárov, to ale nepredstavuje žiadny argument. A to hlavne v prípade, že dvaja rovnako vplyvní experti majú na problematiku rozdielny názor. Príkladom bezdôvodného odvolávania sa na autority je odvolávanie sa na autoritu, ktorá nemá s témou veľa spoločné (tzv. falošná autorita).

“Podľa XY je to pravda, preto je to pravda”

“ Učiteľka v škole nám vždy hovorila, že…”


Ukázali sme vám najčastejšie argumentačné fauly, s ktorými sa môžete stretnúť. Problémom ale ostáva, ako na tieto manipulatívne metódy v rozhovore reagovať. 

Hlavná zásada je: Nenechať sa vyprovokovať. 

Martin Malý odporúča po argumentačnom faule nepokračovať v rozhovore, a už vôbec nevysvetľovať svoje prvotné tvrdenie. Dôvodom je zachovať si profesionalitu a nepodľahnúť emóciám alebo provokácií vášho oponenta.

Nezabudnite: Argumentačné fauly diskusiu ďalej nerozvíjajú, ale ukončujú.Viac o argumentačných fauloch nájdete na stránke bezfaulu.net alebo na webe manipulatori.cz

 

Autor: Eva Medzihorská